Nevidené negatívne dôsledky regulácií na príklade zavedenia mimoriadnych odvodov pre finančný sektor v roku 2012

Matúš Šintál

Úvod

Základnou myšlienkou klasickej ekonómie a jej prívržencov je voľný trh s minimálnymi vstupmi vlády. Otec klasickej ekonómie Adam Smith hlási, že trh je schopný regulovať samého seba “Neviditeľnou rukou trhu”, resp. konkurenciou a dohodou medzi dopytom a ponukou. Od vlády potrebuje len to, aby zaistila tri podstatné piliere:

  1. Vojenská ochrana spoločnosti pred vpádmi iných krajín -  “První svou povinnost, povinnost chránit společnost před zvůlí a vpády, jichž by se dopouštěly jiné samostatné společnosti, může panovník plnit pouze skrze vojenskou moc.” (Smith, 2001, s. 788)
  2. Základná justícia dozerajúca na splnenie práv - “Druhá povinnost panovníka, povinnost chránit pokud možno každého člena společnosti před bezprávím nebo křivdou ze strany některého jiného jejího člena, neboli povinnost zavést řádné vykonávání spravedlnosti...” (Smith, 2001, s. 789).
  3. Zakladanie a udržiavanie verejných štruktúr - “Třetí a poslední povinnost panovníka nebo státu je povinnost vybudovat a udržovat takové veřejné instituce a takové veřejné stavby, které jsou sice společnosti jako celku nejvýš prospěšné, ale jsou takové povahy, že užitek z nich by jednotlivci nebo malé skupince lidí nikdy nemohl nahradit výdaje na ně vynaložené, a proto se ani nedá očekávat, že by je vybudoval a udržoval některý jednotlivec nebo skupina jednotlivců.” (Smith, 2001, s. 790.)

Je však zjavné, že v prítomnosti sme sa od týchto základov vzdialili a trh moderného modelu je oveľa komplexnejší a viazaný mnohými reguláciami uvedenými vládou. Otázka znie: “Majú dané regulácie len pozitívny dopad?”

V dnešnej dobe sa čoraz viacej vyskytujú regulácie, ktorých dôvody sú neopodstatnené, často majú skôr populisticko-politické vyznenie, a ich záporné následky sú často prehliadané. Frédéric Bastiat vo svojej eseji “Dane” píše: “Výhody z toho, že úředníci pobírají svůj plat, jsou tím, co je vidět. Dobro, jež z toho rezultuje pro jejich dodavatele, je také tím, co je ještě vidět. Je to úplně nabíledni. Avšak ony nevýhody, od nichž se poplatníci snaží osvobodit, to je to, co není vidět, a ztráty, které z toho rezultují pro jejich dodavatele, jsou ještě něčím navíc, co teprve není vidět, třebaže by měly okamžitě upoutat náš intelektuální náhled.”(Bastiat, 2006, s. 22) Aby som to zosumarizoval: Regulácie, v tomto prípade dane, majú mimo množstva vynikajúcich a viditeľných benefitov aj ťažko určiteľný počet kritických nedostatkov, ktoré sa vyhýbajú našej pozornosti. Táto myšlienka je pre túto esej esenciálna. Z toho dôvodu, by som danú myšlienku najskôr veľmi stručne vysvetlil na hypotetickom príklade ešte predtým, ako nadviažem na príklad reálny.

Konkurencia je hnacím motorom inovácií a zdokonaľovania ponuky. Motivuje vytvárajúc tlak na výrobcov a firmy predstavujúce ponuku. Predstavitelia ponuky sú pod tlakom nútení vyrábať lacnejšie a kvalitnejšie výrobky, inak o nich dopyt stratí záujem.

Problém nastáva, keď jednotliví predstavitelia ponuky nedokážu naďalej súperiť. Z tohto bodu sú zvyčajne iba dve východiská. Buď firma kompletne skrachuje, alebo dostane podporu z vonka dotáciami štátu. V tom druhom prípade je viditeľným výsledkom to, že firma neskrachuje, ale neviditeľným, že nastáva demotivácia zvyšných predstaviteľov ponuky, keďže oni zvýhodňovaní nie sú, čomu logicky nasleduje “natiahnutie ruky” a ich požiadavky o podobné dotácie. Vyhovieť všetkým sa teda nedá a ak sa o to vláda pokúsi, dostane sa do rozpoloženia ako z eseje skôr spomínaného Frédérica Bastiata “Petícia výrobcov sviečok”(Bastiat, 2006, s. 60-65),  v ktorej cech sviečkarov spisuje petíciu vláde, aby zaviedla opatrenie proti slnečnému svetlu. Slnko má voči nim prirodzenú výhodu a oni nie sú konkurencie schopný.

Miera absurdnosti daného príkladu je vysoká, a preto je hneď na prvý pohľad jasné, že sa jedná o nezmysel. V realite sa ale často stretneme s reguláciami, ktoré na prvý pohľad dávajú dokonalý zmysel, ale majú háčik, na ktorý môžeme prísť iba za pomoci ekonomického myslenia.

Využitím ekonomického myslenia a zhodnotením faktov sa teraz pokúsim zanalyzovať problematiku negatív zavedenia zákona o mimoriadnych daňových odvodoch pre banky a poisťovne zavedenú v roku 2012.


1. Uvedenie do problematiky mimoriadnych odvodov vo finančnom sektore

Od 1. 1. 2012 bol na území Slovenskej republiky zavedený zákon o mimoriadnom zdanení finančného sektora. Zavedenie daného zákona bolo reakciou na rekordné zisky bánk a poisťovní a zároveň deficitu v štátnom rozpočte. Cieľom daného opatrenia bolo zvýšiť príjem štátu a prispieť k fiškálnej re-konsolidácii.

Ako dôvod zavedenia podobných opatrení v krajinách EU je taktiež uvádzané riešenie následkov globálnej finančnej krízy, počas ktorej museli štáty dotovať banky, aby neskrachovali. Zavedením daného odvodu si štáty získavali naspäť peniaze, v minulosti využité na skôr spomenuté dotácie. Toto tvrdenie je na území Slovenskej republiky pravdivé iba z časti, keďže štát počas finančnej krízy banky nedotoval, ale finančnou krízou zasiahnutý bol, a z toho dôvodu peniaze potreboval.

Mimoriadne odvody pozostávali zo začiatku z “odvodov vo výške 0,4% cudzích pasív s výnimkou retailových vkladov”³ to efektívne znamená, že banky museli odvádzať peniaze z podnikových vkladov, ktoré sú na území Slovenska oveľa menej relevantné, keďže v tom čase sa nachádzalo 9 miliárd eur v podnikovej sfére a 23 miliárd eur v sfére retail.⁴ Oveľa podstatnejším momentom bolo zavedenie mimoriadnych odvodov 1.10. 2012 v sfére retail vo výške 0,4%, namiesto 0,2%, ktoré boli doteraz odvádzané do Fondu ochrany vkladov.

2. Efekt na bankách

Podľa údajov NBS čistý zisk v bankovníctve v medziročnom porovnaní zaznamenal pokles o 35%. Pokles viac než o tretinu je obrovský a na svedomí ho má najmä zavedenie mimoriadnych odvodov. Síce sa banky pokúšali nejako vyrovnať straty (viac o tom v 3. bode) pokles zostáva kolosálnym. Jeho výsledkom je viacero negatív pre banky. Ako prvé by som sa pozrel na spomalenie hospodárskeho rastu.

Banky využívajú zisk aj na navýšenie kapitálu, s ktorým nakladajú. Zníženie zisku automaticky zmenšuje objem kapitálu, ktorý majú banky v dispozícii. Kvôli tomu začínajú s finančnými službami nakladať opatrnejšie, čo vedie k zmenšeniu množstva peňazí v obehu. Zväčšenie množstva peňazí v obehu je kritické pre hospodársky rast, vieme o tomto aj z eseje “Rozbité okno”(Bastiat, Frédéric. "Rozbité okno." Co je a co není vidět, Liberální institut, 2006, s. 3-7). Môžeme previesť paralel medzi Rozbitým oknom a mimoriadnymi odvodmi, keďže v oboch prípadoch sú peniaze využité na niečo, na čo využité byť nemuseli. Namiesto toho mohli byť využité na niečo, čo by zlepšilo kvalitu života (v tomto prípade ziskovosť bánk) a posunulo peniaze ďalej do obehu. 

Zníženie ziskov má taktiež nepriaznivý dôsledok na zachovanie finančnej stability. Banky využívajú časť ziskov na tvorbu peňažnej rezervy za pomoci, ktorej by dokázali čeliť stratám v krízových situáciách.⁵

Ak by sme porovnali odvodové zaťaženie bánk na území Slovenskej republiky s odvodovým zaťažením v iných krajinách eurozóny v roku 2012, dospeli by sme k veľmi nemilému záveru. Podľa Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR priemerná sadzba za 17 krajín je 0,0517%⁴, čo je až sedemnásobne menej ako na Slovensku. Z tohoto môžeme vyvodiť hneď dve komplikácie. Po prvé, medzinárodné banky sú demotivované rozširovať sa na slovenský trh, keďže podmienky sú tu nepriaznivé voči iným krajinám EU. Po druhé, slovenské banky nie sú schopné konkurovať zahraničným bankám a z toho dôvodu sú slovenské firmy nútené vyhľadávať banky na podnikové vklady mimo územia SR. následkom čoho je zhoršenie celkovej likvidity bankového sektora.

Ďalším problémom, ktorý sa nenachádza na povrchu je, že odvody sú vyberané priamo z vkladov a nie zo zisku ako zvyčajne, čo má za následok, že banky, ktoré sa doteraz len ťažko dokázali udržať nad hladinou, budú po novom ťahané mimoriadnymi odvodmi ako kotvou na dno. Dôkazom je napríklad to, že v roku 2012 skončili v strate 4 rôzne banky. ³

3. Efekt na verejnosti

Znovu by som chcel nadviazať na v úvode spomenutú myšlienku videného a nevideného. Tým, že vláda sa rozhodla ťažiť zo zisku finančného sektora, spustila u jeho predstaviteľov prirodzenú reakciu sebazáchovy. Vedenie bánk dostalo povel od akcionárov udržať čo najviac peňazí a zaviesť zmeny, ktoré by im pomohli stratu dorovnať.

Najbanálnejším krokom je zvýšenie poplatkov za finančné služby poskytované bankou. Na tento krok pochopiteľne doplatia najviac klienti bánk, respektíve občianska verejnosť. Reťazcom implikácii môžeme dokázať, že verejnosťou videným faktom je, že bankám klesli zisky vo výsledku prispievania do štátnej pokladne a nevideným, že škody spôsobené bankám danou reguláciou budú zaplatené, nie len z ich ziskov, ale aj z peňaženky občanov štátu.

Daný krok však zdanlivo potlačila vláda vyhrážkami o zavedení základného bankového produktu za 1 euro pre určité skupiny, prípadne pre všetkých⁶, ak budú banky pokračovať v navyšovaní cenníkov a neskôr pokutami 330 tisíc euro alebo 660 tisíc euro, ak sa priestupok bude opakovať. Pravdou ale zostáva fakt, že preukázať bankám, že konkrétne zvýšenie poplatku u klientov je spôsobené práve mimoriadnymi odvodmi, je pri najmenšom ťažké⁷, a tak ony nie sú viazané dané nariadenia dokonalo dodržiavať.

Je zjavné, že to nemohlo stačiť, banky museli svoje fungovanie rôznymi spôsobmi zefektívniť, aby sa zbavili nákladov, čoho výsledkom bola napríklad úspešná snaha o zväčšenie množstva úverov a v niektorých prípadoch mohlo byť aj prepúšťanie zamestnancov.

4. Viditeľné následky v prítomnosti

 Ako povedal Milton Friedman: „Nič nie je také trvalé ako dočasný vládny program.“       

Táto myšlienka je dokonalo aplikovateľná v tomto prípade. Počiatočne bol zákon o mimoriadnych bankových odvodoch uvádzaný ako dočasné riešenie, ktoré by malo zaniknúť po nazbieraní určitej sumy peňazí a nemalo by pretrvať dlhšie ako 10 rokov. Tak sa však doteraz nestalo aj keď od zavedenia prešlo už viac než 10 rokov a požadovaná suma peňazí bola zozbieraná.

Od zavedenia daný zákon prešiel dvoma predĺženiami a dokonca jedným zdvojnásobnením v roku 2016. ⁸

V roku 2019 vydala vláda novelu zákona, ktorá mimoriadne pobúrila predstaviteľov finančného sektora, čo vyústilo do spísania memoranda Slovenskou Bankovou Asociáciou. Je dôležité poznamenať, že daná novela bola podľa SBA v rozpore s ústavou a tento problém sa stáva o to výraznejším, kvôli tomu, že bol schválený v skrátenom legislatívnom konaní a jeho schváleniu nepredchádzala žiadna verejná diskusia. ⁹

V júni roku 2020 bolo uzatvorené Ministerstvom Financií s SBA Memorandum o porozumení, na základe ktorého sa zrušili mimoriadne odvody s podmienkou že členovia SBA budú každoročne:

“1. posilňovať vlastné zdroje nevyplatením dividend v minimálnej výške 137 mil. EUR,

2.navyšovať úverovanie firiem ako aj obyvateľstva minimálne o 1 mld. EUR

3.zvyšovať financovanie a subjektov s majetkovou účasťou štátu minimálne o 0,5 mld. EUR.”¹⁰

Toto bol zdanlivo koniec mimoriadnych odvodov v finančnom v sektore, až kým neboli znovu zavedené súčasnou vládou od 1.1. 2024. Tentokrát sa však zmenila štruktúra samotných odvodov. Po novom budú odvádzané vo výške 30% zo zisku s tým, že daná sadzba by mala medziročne klesať o 5%. Daný odvod bude mať podľa expertov veľmi podobné následky tým, ktoré boli opísané v predošlých odstavcoch ako napríklad zvýšenie cien bankových produktov a služieb, aj zníženie množstva vydaných úverov.¹¹

Záver

Po prečítaní danej eseje vo Vás môže vzniknúť pocit, že daná regulácia je čírym nezmyslom a nemá právo na existenciu. Dôvod je jednoduchý. Počas celej dĺžky eseje som nespomenul ani jeden pozitívny dôsledok daného opatrenia aj napriek tomu, že existujú. Napríklad: Udržanie kapitálu zahraničných bánk na Slovensku, zníženie štátneho deficitu a iné.

Všetko záleží len od perspektívy, z ktorej danú problematiku posudzujete. Ak sa na to pozrieme z pohľadu bánk, tak samozrejme dospejeme k záveru, že je to nemorálne a že štát ich trestá za schopnosť vytvoriť si zisk výsledkom vynikajúceho hospodárenia. Dokonca by si to mohli v krajnom prípade vynaložiť ako motiváciu zhoršiť svoje vlastné fungovanie, čo samo o sebe znie ako nezmysel.

Na druhej strane máme občanov a štát, ktorí vidia rekordné zisky bánk a zároveň sú rovnakými bankami vystavený obeťou jednej z najvyšších úrokových mier v rámci EU. Je snáď prirodzené, že budú nespokojní a budú sa to snažiť využiť vo svoj prospech. Otázne ale zostáva, či bol práve tento typ regulácie správny, keďže ako dôsledok sa postupne znížia zisky bánk, čo spôsobí menej zaplatených daní a teda štátu sa znížia príjmy.

Verím, že práve správna schopnosť ekonomicky myslieť, je riešením danej problematiky. Občania, ktorí nadobudnú túto schopnosť, sa nenechajú oklamať eufemizmami a tým, čo je vykreslené ako problém, ale dokážu vidieť podstatu veci z viacerých uhlov a na záver si vytvoriť svoj vlastný názor na základe nie len toho čo vidieť je, ale aj toho, čo vidieť nie je.

Použité zdroje a literatúra
Posledná zmena: sobota, 14 septembra 2024, 19:14